Vladimír Bokes (*1946) | Fúga pre 7 nástrojov (2012) | heses–b

Fúga je v hudbe symbolom tradície, poriadku a nezlyhávajúceho kompozičného remesla. Jej základom je téma, v tomto prípade sú to dve témy, ktoré postupne prinášajú hlasy nastupujúce jeden po druhom. Môžete namietnuť, že dnes žijeme v inom svete, plnom chaosu, s kritickým vzťahom k ustáleným hodnotám. Formu som zvolil v súvislosti so scenárom v umeleckom svete neveľmi frekventovaného projektu, v ktorom sa stretáva pedagóg so svojimi niekdajšími žiakmi. Keďže som pedagógom, čo iné ako fúgu som mal vymyslieť? Vy, skladatelia vo veku medzi 30 a 50 rokov, dnes prinášate tak potrebný nový tón našej hudby, preto sa môžem v tejto skladbe venovať spomienkam na minulosť. Tá je zašifrovaná kolážou citátov mojich starších, často dosiaľ neznámych skladieb. A napokon, možno je aj v tejto fúge niečo nové...

viac informácií o skladateľovi

Boško Milaković (*1973) | 51 (2012) | klarinet | b–es

51 by sa dalo chápať ako 5. a 1. stupeň v harmónii, ako dominanta a tonika. Toto priamo vychádza aj zo zadania pre túto skladbu, ako tóny b a es. V skladbe som trikrát využil hlavu témy. Snažil som sa, aby bol tento prvok počuteľný, keď sa objaví. Správa sa ako kontrast. Sláčikové súzvuky som robil FM syntézou (frequency modulation). Dychy dopĺňajú „harmóniu“ sláčikov napodobňovaním akustického fenoménu nazývaného „beating“, ktorý nastáva pri vlnách s blízkymi frekvenciami. Zaujíma ma farba, striedanie podobných farieb. Je pre mňa fascinujúci svet mikrointervalov a štvrťtónov. Myslím si, že to je cesta, ako hudbou vyjadriť to „nehudobné“ – zvuky, ktoré nie sú založené na temperovanom ladení, ale vychádzajú z prírody, z prirodzeného „ladenia“. Skladba je venovaná prof. Vladimírovi Bokesovi. Kompozíciu som u V. Bokesa študoval na HTF VŠMU v rokoch 1998 – 2003 a následne v rokoch 2003 – 2006 v rámci doktorandského štúdia na tej istej škole. Vďaka prof. Bokesovi som sa naučil byť v hudbe sám sebou. V súčasnosti pracujem v IT sektore ako programátor. Súkromne vyvíjam hru pre mobilný telefón a po večeroch skúšam robiť hudbu :)

viac informácií o skladateľovi

Lukáš Borzík (*1979) | Waiting for Górecki (2012) | klavír | es–as

Názov skladby – Čakanie na Góreckého (Henryk Mikołaj Górecki, 1933 – 2010), je parafrázou názvu známej hry Samuela Becketta. Zároveň je aj symbolickou pripomienkou a mojou osobnou poctou človeku, pre ktorého bola potreba byť v umení pravdivým (a to nielen pred sebou samým) jedinou možnou cestou. Po úvodnej téme, vyrastajúcej len z tónu es, nasleduje vlastná téma postavená na tónoch 7b (b, es, as, des, ges, ces, fes, heses) vhodne enharmonicky upravených (b, dis, gis, cis, fis, h, e, a), spracovaná na základe variačno-gradačného princípu a charakterových kontrastov. V závere skladby opäť dominuje jeden tón, tentoraz as.
Kompozíciu som u V. Bokesa študoval na HTF VŠMU v rokoch 2003 – 2008 (bakalárske a magisterské štúdium). Štúdium v kompozičnej triede prof. Bokesa mi dalo priestor, čas a protiváhu. Priestor pre individuálne nazeranie, čas na jeho zmysluplný rozvoj a protiváhu hlbokej ľudskej i umeleckej skúsenosti k mojej nezrelosti. V súčasnosti pôsobím ako pedagóg na VŠMU, Cirkevnom konzervatóriu a ZUŠ Eugena Suchoňa v Bratislave. Vo zvyšnom čase (veľa ho však už nezostáva) sa venujem takmer výlučne hudbe a komponovaniu.

viac informácií o skladateľovi

Tomáš Boroš (*1971) | Zlatá brána otvorená (2012) | hoboj | as–des

Skladbu som nazval Zlatá brána otvorená, pretože obsahuje citát z tejto ľudovej detskej piesňovej hry. Tónový sled so-la-so-mi je v hudobnej pedagogike veľmi dôležitý. Pre mňa bol v hudobnej pedagogike dôležitý prof. Bokes, ktorého pedagogiku možno charakterizovať aj slovami z tejto detskej piesne – najmä spojením „brána otvorená“. Pri komponovaní mám rád zadania, pretože zdanlivé obmedzenia v skutočnosti živia tvorivé procesy. Takže, napriek tomu, že som v tomto období nemal „zálusk“ na komorný ansámbel, na hoboj a na dominantné as, napokon mi tieto požiadavky vydavateľa priniesli veľa zábavy a príjemných chvíľ. Moja skladba je vcelku prehľadná, nie je náročná na percepciu. Stačí počúvať, netreba sa usilovať postrehnúť, dešifrovať, či pochopiť… Skladba je venovaná Vladimírovi Bokesovi. Kompozíciu som u V. Bokesa študoval na HTF VŠMU v rokoch 1994 – 1998 a potom neskôr aj v doktorandskom štúdiu (2010, ArtD.). Jeho pedagogické vedenie mi poskytlo slobodu v tvorbe, bolo pre mňa povzbudením, inšpiráciou, radosťou, zdrojom vedomostí, kľúčom k zručnosti a tiež pekným ľudským vzťahom. V súčasnosti pôsobím ako hudobný redaktor v Slovenskom rozhlase a učím hudobno-pedagogické predmety na Katedre hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.

viac informácií o skladateľovi

Marián Lejava (*1976) | Principium (2012) | viola | des–ges

Skladba má názov Principium, čo v latinčine znamená počiatok i princíp. Zvolil som môj obľúbený nástroj – violu, ktorá je nositeľom hlavnej hudobnej línie v pozícii sólistu. Skladba je počiatkom cyklu komorných koncertov pre rôzne sólové nástroje so sprievodom malých súborov so zmiešaným obsadením, no zároveň tvorí aj začiatok nového štýlu, ktorý sa v tejto skladbe pomaly rodí. Hlavným princípom je najmä dramatický spôsob rozvíjania hudobného pradiva a definovanie základných znakov vlastného harmonického jazyka založeného najmä na kombinácii chromatiky (12 tónov) a diatoniky (akordické mustre) na báze tónových centier. Charakteristickým intervalom je veľká sekunda, resp. veľká nóna (obrat cez oktávu). Skladba má 6 krátkych častí plynúcich bez prerušenia, so skrytým trojčasťovým pôdorysom klasického koncertu (rýchlo – pomaly – rýchlo). Jednotlivé časti sú: 1. Introduction, 2. Movement 1, 3. „Cadenza iniziala“, 4. Movement 2, 5. „Cadenza finala“, 6. Coda.
Bokesova téma projektu 7b, so svojou nepravidelnou chromatickou rotáciou okolo meniaceho sa tónového centra, tvorí jeden zo základných princípov môjho hudobného jazyka. V skladbe sú ale miesta, kde sa zámerne približujem k Bokesovej téme, ktorú ale priamo necitujem. V pomeroch všetkých častí je využitý princíp zlatého rezu. V ťažisku skladby (4. časť) exponujem kryptogram mena prof. Bokesa (tóny B-C-E-Es) ako hommage. Táto časť je zároveň passacagliou (téma + 6 variácií a kóda), v ktorej ťažisku interpreti napokon jeho meno vyslovujú. Skladba ostentatívne rozvíja určité hudobné figúry a jej priebeh sa neustále navracia k tvaru prvého akordu sólovej violy. Nástroje ansámblu vystupujú v pozícii komentátora violového partu i aktívneho spolutvorcu hudobnej situácie. Paradoxom sú dve kadencie, ktoré nepredstavujú sólistu klasickým spôsobom, ale tvoria akési dôvetky materiálu exponovaného v predchádzajúcich častiach. Principium som venoval Petrovi Zwiebelovi s Quasars Ensemble. Som rád, že môj plán napísať skladbu tomuto skvelému violistovi, som teraz mohol prostredníctvom projektu 7b zrealizovať.
Kompozíciu pod vedením Vladimíra Bokesa som študoval na HTF VŠMU v rokoch 1996 – 2001 (magisterské štúdium) a potom aj v rokoch 2002 – 2005 (doktorandské štúdium). V roku 2010 som obhájil dizertačnú prácu a získal titul artis doctor. Profesor Bokes ma počas celého štúdia veľmi nenápadnou, ale zato účinnou formou nútil rozmýšľať o skladbe vo všetkých rovinách a súvislostiach. Každá hodina bola odhaľovaním nových tajomstiev, na ktorých riešenia som musel hľadať odpovede sledujúc jeho indície a študujúc bohatú literatúru hudby, nielen 20. storočia. V súčasnosti som pedagógom dirigovania a skladby na HTF VŠMU v Bratislave. Aktívne dirigujem a komponujem.

viac informácií o skladateľovi

Miloš Betko (*1964) | Tiers (2012) | husle | ges–ces

Názov mojej skladby – Tiers (slov. Poschodia alebo Vrstvy), odkazuje na spôsob kompozičnej práce, ktorý som použil. Ide predovšetkým o hru s intervalmi (od unisona po septimy), ktorá vychádza z potenciálu spoločnej témy projektu 7b. Každá zo siedmich vrstiev kompozície je „skúmaná“ osobitne, v horizontálnom slede. Skladbu venujem môjmu synovi Simonovi.
Kompozíciu som študoval u Vlada Bokesa na HTF VŠMU v rokoch 1986 – 1992. Potom som sa k nemu vrátil ešte aj v druhej polovici môjho doktorandského štúdia na tej istej škole, ktoré som dovŕšil v roku 2010. Pod jeho pedagogickým vedením som pre seba objavil, že hudobná skladba môže byť viacvrstvové médium. Skladateľ môže vytvoriť „racionálny rámec“, ktorý „vyplní“ hudbou, alebo môže prvotné „hudobné emócie“ „racionálne usmerniť“. Takýmto spôsobom môže byť skladba obohatená o novú vrstvu, ktorú je však nezriedka možné odkryť len pozorným štúdiom notovej partitúry. Od roku 2006 sa popri komponovaní a hudobnej réžii venujem vydavateľským aktivitám v oblasti vážnej hudby.

viac informácií o skladateľovi

Ivan Buffa (*1979) | Organismo (2012) | flauta | ces–fes

Názov skladby reflektuje spôsob, akým komunikujú nástroje komorného súboru ako samostatne fungujúce jednotky v rámci celku (organizmu). Táto nová kompozícia nadväzuje na tie predošlé (The Four Agreements, Rebirth), ktoré podobným výrazovým spôsobom vyjadrujú emancipáciu dynamických hudobných nápadov v hudobnom čase. V skladbe ide o seriálne poňatú organizáciu materiálu, takže celý proces vychádza z niekoľkých tónov podliehajúcich niekoľkým vertikálnym a horizontálnym spracovaniam. Mottom skladby je hudobný dynamizmus, vtesnaný do zrozumiteľnej formovej štruktúry tak, aby poslucháčovi zostala napokon možnosť intenzívneho, nerušeného počúvania hudobného toku. Každý úsek skladby dokumentuje niečo, čo vychádza akoby z môjho najhlbšieho vnútra. Roztancované rozšafné gestá a z nich rezultujúce hudobné emócie. V závere skladby sa v motíve opakovaného tónu objavuje v sólisticky poňatej flaute tón fes. Skladba je venovaná pamiatke Jána Palacha.
Kompozíciu som študoval u Vladimíra Bokesa na HTF VŠMU v rokoch 2000 – 2005 a potom v doktorandskom štúdiu v rokoch 2005 – 2008. Pod jeho pedagogickým vedením som získal istotu, že cesta, ktorou sa (nielen v kompozícii) uberám, je správna a má nespochybniteľný zmysel. Dôsledky toho cítim dodnes a budú ma pravdepodobne sprevádzať ešte veľmi dlho. V súčasnosti pôsobím ako pedagóg skladby a teoretických predmetov na HTF VŠMU v Bratislave. Zároveň pôsobím ako umelecký vedúci a dirigent Quasars Ensemble, kde sa uplatňujem aj ako interpret – klavirista.

viac informácií o skladateľovi

Ján Zach (*1967) | Sectio Aurea (2012) | violončelo | fes–heses

Sectio Aurea – zlatý rez, je vlastne ideálnou mierou proporcie (nielen) v umení. Jeho aktívnou implementáciou do tektoniky vlastných hudobných skladieb sa zaoberali viacerí skladatelia – Karlheinz Stockhausen, Béla Bartók, ale tiež Vladimír Bokes. Práve v prípade jeho kompozícií je táto „božská proporcia“ tým správnym kabalistickým kľúčom, odomykajúcim pozornému poslucháčovi skryté dimenzie jeho kompozícií. Názov mojej skladby symbolicky pripomína tento fakt. Motív zlatého rezu a jeho voľná reflexia tvorí jej kompozičnú pointu. Skladba nadväzuje na predchádzajúcu časť cyklu 7b (I. Buffa: Organismo) symbolicky – prostredníctvom „prechodového“ tónu fes. Tento tón je takmer v celej skladbe permanentne rôznymi spôsobmi pripomínaný a tvorí akési tonálne centrum skladby, najmä jej okrajových dielov. V závere skladby tvorí tón heses pomyselný most k záverečnej časti cyklu 7b – Fúge V. Bokesa. Skladba je trojčasťová s reprízou. Okrajové časti prebiehajú v metrickej pulzácii postupnosti 1-1-2-3-5-8-5-3-2-1-1, symbolizujúcej „ideálne“ miery stavebnej proporcie. Strednej časti dominuje kantiléna violončelového sóla, čo pre niekoho môže byť pripomienkou toho, že Vlado Bokes je pôvodne tiež violončelistom. Kolorit celej skladby som zámerne spracoval tak, aby z neho sálal duch školáckej nešikovnosti, ktorá bola tak typická pre moje učňovské roky. Nech je táto skladba úsmevnou pripomienkou Vladovej obdivuhodnej učiteľskej trpezlivosti.
Štúdium skladby v kompozičnej triede Vlada Bokesa na HTF VŠMU v rokoch 1987 – 1994 mi umožnilo poznávať in vivo, čo reálne znamená komponovať, o čom treba pri tom rozmýšľať, čo a ako zvažovať. Rovnako silná bola pre mňa ľudská skúsenosť Vladovej ukotvenosti v rodine – dodnes je pre mňa vzorom. Celkovo, spomienky na stretnutia na Nešporovej ul. u Bokesovcov patria medzi najkrajšie v mojom živote, za čo mu/im patrí moja vďaka. Momentálne žijem a tvorím v Seliciach. V Bratislave mám svoju psychoterapeutickú prax.

viac informácií o skladateľovi